Som ateista. A teraz?

Autor: Martin Pollák | 26.6.2013 o 10:04 | (upravené 3.7.2013 o 12:57) Karma článku: 8,15 | Prečítané:  1258x

Veziem sa na cool vlne nového ateizmu a tá jazda sa mi páči. Vysvetlím. Som asi taký vedec ako väčšina ľudí. To treba priznať. Prelistujem si nejaké populárno náučné knižôčky a už je mi všetko jasné. Pritom najbližšie som sa ocitol v blízkosti vedy, keď som na strednej škole falšoval výsledky chemických labákov. (Zlúčenina mala mať modrú farbu, nie červenú, tak čo som mal napísať?) Aké je to príjemné, oprieť sa o Dawkinsa a Sama Harrisa a všetkých tých super popularizátorov a byť akoby súčasťou nejakej rozumnej komunity!

 

Jeden si na to musí dávať sakra pozor. Moja generácia (Gustove deti) a generácia mojich rodičov bola prepchaná všelijakými kalerábmi. Ešte na základnej škole som sa učil o jednom vrahovi, že to bol prvý robotnícky prezident a spasiteľ, či čo. V krajine, ktorá má tendenciu brodiť sa po členky v jedinej správnej filozofii, musíte byť skeptickí až hrôza.

Napriek tomu, populárnovedecké ovzdušie súčasnosti mi robí veľmi dobre. Ako to súvisí s ateizmom? Chcem snáď naznačiť, že kto má rád vedu, stáva sa ateistom? Nie. Kto má rád vedu, stáva sa neznesiteľným, v kuse zvedavým poddžubovákom, ktorý pokazí každé posedenie pri grile.

Ja som ateistom už bol.

doslovka43.jpg

O námietkach voči kresťanstvu viem od puberty všetko. Spýtajte sa ma, čo chcete. Ne-viera (alebo ako to nazvať) mi prišla prirodzená. Keď som stretol prvého človeka, ktorý naozaj veril v prevtelenie a znovuzrodenie a nanebovzatie, bol som prekvapený. Keď stretnete kohokoľvek s duchovnou predstavou o svete, musíte sa nad tým zamyslieť, nie? Pretože – najmä ak ste povrchní ako ja – stále existuje možnosť, že má pravdu a vy sa mýlite.

Prvýkrát som sa svojho ateizmu zľakol, keď som zistil, že niečo s tých myšlienok zdieľam s Klementom a Josifom Visarionovičom. V tej spoločnosti sa odmietam ocitnúť. O svojom ateizme som dlho mlčal, pretože vždy, keď som o ňom hovoril, niekomu som ublížil. Viete, ako napríklad introvertní katolíci reagujú na otázku o Judášovej vine a hovoriacom hadovi? Neskúšajte to. V súkromí svojej hlavy som sa rozhodol, že tú tému nechám tak. Presne v duchu umiernenosti našej doby, ktorá mi je sympatická – veď ak niekto hovorí, že niečomu verí (a neklope mi na dvere), prečo by som ho mal inzultovať? (Naozaj, neklopte mi na dvere. Boli ste varovaní.)

Navyše, v našich končinách a v súvislosti s našou červenou minulosťou má navážanie sa do náboženstiev trpkú príchuť. Nemám rád takú tú blahosklonnú pozíciu voči veriacim, akože: "môj zlatý, ty si veriaci, to je také stredoveké, hehe". Boľševici sa zvykli posmievať veriacim, ale ich ideológia je od náboženstva na nerozoznanie. Si myslím.

Napriek tomu, alebo práve preto, tento kultivovaný "nový" ateizmus ma oslovil. Vlial mi energiu a optimizmus. Noví ateisti už nie sú tupí komančovia, ubíjajúci mníchov lopatami. Sú vzdelaní, debatujú slušne a nosia pri sebe čistú vreckovku. Snažím sa pochopiť, prečo má Dawkins medzi niektorými veriacimi zlú povesť (ako sa dá vycítiť z Lampy na tému Darwin). Nie celkom rozumiem, prečo sa tu nehovorí o už nebohom Hitchensovi. Ja milujem ľudí, ktorí hovoria niečo, čo nie je všeobecne prijímané, obdivujem ich česť a odvahu. Sám som taký bežný pseudointelektuálny srabík, aby som niekoho neurazil a tak.

A tu príde Hitchens a povie: odmietam nebeskú diktatúru! Uau. Keď som počúval jeho debaty s kresťanskými oponentami, bolo mi aj trochu smutno. Naši otcovia boli preventívne stále v predklone a na nejakú intelektuálnu poctivosť nemali čas. To sa volalo normalizácia a zapamätajme si to slovo. Ešte v nej žijeme. Kdeže tu niekto vystúpi a povie svoj názor, obháji si ho a vyargumentuje, pôjde do zápasu o niečo. Ale akého zápasu! Do diskusie slobodných, vystretých ľudí, korektnej debaty, ktorá nikoho nenechá chladným. Pretože buď vás oslovujú argumenty jednej, alebo druhej strany a núti vás to premýšlať. Je to super.

Veriaci sa pozastavujú nad tým, prečo ateisti do toho neustále rýpu. Ja zasa nechápem, čo je na tom nepochopiteľné. Veď predsa: nezanedbateľná skupina ľudí hovorí, že existuje nejaká vyššia milujúca všemocná bytosť, ktorá stvorila celý vesmír a ktorej záleží na každom jednotlivcovi. Podľa mňa, ak je to pravda, tak doslova všetko je iné, ako by to bolo v prípade, že takej bytosti niet. Vesmír s Bohom a bez Boha je iný, môj a váš život je iný, veda je iná, nie? Jasné, že ma to zaujíma.

Ak na moment predpokladáte, že – pozor, milujúci a všemocný – Boh existuje, prináša to ďaleko viac otázok ako odpovedí. Aspoň pre mňa. Ak by som veril, kládol by som si otázky ako: prečo táto bytosť naplánovala môj pobyt na kamennej guli niekde na kraji obrovskej galaxie, akých sú státisíce. Prečo ju zaujíma, s kým a v akej polohe sa ľudia milujú? Prečo dizajnovala státisíce rokov rodostrom živočíchov, keď 99 percent ich bolo odsúdených na vyhynutie? Prečo niekoľko desiatok tisíc rokov umierali zástupcovia Homo sapiens bez toho, aby vyznávali to pravé náboženstvo? (Lebo kresťanstvo je to pravé, jediné pravdivé, však?) Detské vrodené ochorenia radšej nespomínam, aby som nebol patetický.

Ako neveriaci, som od týchto otázok oslobodený. Žiadna vyšinutá bytosť neposiela tsunami na najbiednejších tohto sveta, aby skúšala silu ich viery (ktorú nemajú, respektíve veria v nejakú inú bytosť). Vďaka Dawkinsovi, Dennetovi, Harrisovi a Hitchensovi, sa môžem cítiť byť slušným ateistom s čistou vreckovkou, plnohodnotne zaradeným do spoločnosti.

Pozor! Ateista môže byť militantný socialista, alebo psychopat, môže mať tendenciu porušovať zákon, lebo veď žijeme len raz, práve tu a práve teraz. Odjakživa nenávidím násilníckych ľudí a zo skúsenosti viem, že hovädá sa vyskytujú naprieč svetonázormi, s ateizmom to nemá nič spoločné. Vždy ma prekvapí argument, ktorý – zhruba – hovorí: ateizmus je škodlivý, pozrite sa, čo sa stalo, keď sa ľudia odvrátili od Boha, a myslí sa tým napríklad národný socializmus. Hlavne ma prekvapí, keď to povie katolík... Mám pokračovať?

Ja si myslím pravý opak. Ak neveríte vo vyššiu Bytosť, vyšší Plán, konečný Cieľ, vyšší Princíp, na základe čoho by ste mohli niekomu uprieť jeho ľudské práva? Ako by skeptik mohol útočiť na iných ľudí, keď jedným z princípov jeho svetonázoru je, že sa môže mýliť? Teraz viem, že miešam všetko dohromady. Len som chcel naznačiť myšlienku, že fašizmus a komunizmus sú ideologicky silne podfarbené – čím sa podobajú na náboženstvo, ateizmus nie je ideológia.

Je to dokonca len také vymyslené slovo. Veď ako sa to volá, keď napríklad neveríte na Vílu Lomničku?

Ja osobne si ďalej každé ráno umývam zuby a pracujem a vynášam smeti a to všetko. Som ateista, zabijem sa?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?