Otec a syn

Autor: Martin Pollák | 3.7.2013 o 12:42 | (upravené 3.7.2013 o 12:57) Karma článku: 6,31 | Prečítané:  1237x

Keď sa nedávno Adela Banášová zamyslela nad aroganciou (niektorých) ateistov, istotne sa pokúsila vyjadriť pocity veriaceho človeka, ktorý dnes čelí spochybňovaniu zo všetkých strán. Nie je to ľahké, pretože každý veriaci je automaticky vnímaný ako niekto, kto prijal všetky cirkevné dogmy. Je často zatiahnutý do debaty, ktorá mu nie je príjemná, dostáva otázky, o ktorých nie vždy chce hovoriť. Nechcem útočiť na Adelu Banášovú. Chcem sa vrátiť k argumentu, ktorý sa v každej poctivej diskusii veriacich a neveriacich musí nevyhnutne vyskytnúť.

Adela okrem iného napísala:

Najčastejšie argumenty ateistov sú tie, že keby Boh existoval, tak nedopustí to a ono... Najmä všetko to utrpenie. Je skutočne vysoko „inteligentné“ si myslieť, že Boh je niečo medzi Džinom vo fľaši a Vilom Rozborilom, ktorý vám splní všetky želania a nechá vás žiť v Miami bez zubného kazu. Pretože „inteligentní“ ľudia si myslia, že dobré je to, čo im neurobí „bobo“.

Je mi jasné, že to nie je formulované presne tak, ako to bolo myslené. Oceňujem, ak sa veriaci tejto citlivej témy vôbec dotkne. Mám na mysli, prirodzene, veriaceho v kresťanskom zmysle. Teda človeka, ktorý verí vo všemohúceho a vševidiaceho, milujúceho Boha. Ticho predpokladám, že Adela myslí práve takéhoto Boha. Ak sa mýlim, ospravedlňujem sa.

To ale nie je podstatné. Myslím, že som porozumel, čo sa snaží autorka povedať. Je naozaj pravda, že nejaká podoba takéhoto argumentu sa u ateistov vyskytuje pomerne často. Otázka je, či oprávnene.

V skrátenej podobe by sa to mohlo volať "Všemohúci Boh a existencia zla", alebo podobne, a je to nepríjemná, výnimočne ťažko stráviteľná téma na mnoho dlhých zimných večerov, vhodná pre dobre najedeného ateistu a teológa, sediacich niekde v teple, pri otvorenej fľaši červeného vína.

 

Ja som jednoduchý človek. Keď som si prečítal Adeline vety, takmer okamžite sa mi vybavila podoba jednej konkrétnej sošky od Sama Willenberga.

bigwillshoes1.jpg

Videl som ju ešte pred časom, keď som si tak listoval internetom. Plastika znázorňuje otca, ktorý pomáha synovi vyzuť topánočky. Chlapec drží v ruke motúzik. Tým sa topánky zviažu k sebe. Autor ju vytvoril na základe vlastnej spomienky. Čas spomienky: niekedy pred augustom 1943, miesto: Treblinka.

V tej plastike je zhutnené všetko, čo sa o zle dá povedať. Ja osobne nedokážem popísať, ako na mňa to dielo pôsobí. Nechcem tu ani s falošným pátosom dorozprávať kratučký príbeh toho neznámeho otca a jeho syna. Nemám najmenší dôvod si myslieť, že ten príbeh nie je pravdivý. Sami si vypočujte inú spomienku pána Willenberga (dal som to od 25. minúty, stačia dve minútky Vášho času, do 27. minúty)

 

...

Dopočúvali ste? Teda Sam Willenberg videl nad sebou krásne poľské nebo, áno? Chcem tým ukázať oprávnenosť ateizmu? Chcem zneužiť otrasnú spomienku staručkého muža, aby som zaútočil na Boha? Nie, v žiadnom prípade.

Chcel som len poukázať, že "bobo" je niekedy taká vec, že sa ničím nedá ospravedlniť.

A teraz, prečo je to problém v prípade, že Boh (všemohúci a milujúci) existuje. Nuž, ak ste veriaci, musíte zodpovedať tú otázku, nech je akokoľvek povrchná a patetická. Jednoducho musíte. Môžete povedať, že utrpenie je súčasťou vyššieho Plánu, ktorý je dizajnovaný pre naše konečné dobro. Alebo môžete tvrdiť, že človek je slobodná bytosť a Boh nechce porušiť vlastnú Zmluvu, alebo tak.

Obávam sa ale, že to nedokážem prijať. Otec zobúva synovi topánočky. Možno o chvíľu zažijú niečo, čo presahuje moje chápanie, niečo úžasné. V porovnaní s tým je ich úzkosť, ich slzy a agónia len bagateľ. Môj obmedzený mozog to neberie. Dizajnér to takto vymyslel, chcel, aby si otec a jeho synček dokázali svoju bezmocnosť vychutnať do posledného momentu, pretože má nachystané veľké finále, kde sa na tom všetci zasmejeme, uvidíte.

Ja neviem. Proste neviem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal Gašpar podľa prezidenta Kisku vysvetliť.

PRIMÁR

Chrípka prerástla do celoslovenskej epidémie

Počet chorých za uplynulé týždne vzrástol o tretinu, očkovaných je primálo.

KOMENTÁRE

Hanba, pán Gašpar. V tomto štáte je cynizmus štandardom

Podpis signalizuje nové dno vedenia krajiny.


Už ste čítali?