Martin Pollák
Krv a súcit
Mentalita 19. stor. žije v krpáňoch, ktorí veria, že Európu majú krájať iba veľmoci a že krv majú prelievať bezmenní.
Som človák a otec, vyrezávam z dreva a avokádových kôstok, tvorím kreslené vtipy a píšem poviedky. A na všetko mám názor, samozrejme. Zoznam autorových rubrík: Kreslený humor, Knihy, Viera neviera, Súkromné, Nezaradené, Fejtón, Spoločnosť a politika
Mentalita 19. stor. žije v krpáňoch, ktorí veria, že Európu majú krájať iba veľmoci a že krv majú prelievať bezmenní.
Moja odpoveď na otázku v nadpise znie: „NIE“. Skúsim vysvetliť, prečo.
Čo ak by sme mali na Slovensku „politika“ menom Kuffor? Je možné, že by mal niečo spoločné s Michelangelom?
V týchto dňoch skonal človek, ktorého som osobne nepoznal, napriek tomu mi bude chýbať.
Pes pokladá sám seba za člena bojujúcej svorky. A tak ho treba aj vychovávať. Alebo žeby nie?
Aj keby som poznal históriu toho násilia, nezmierni to môj súcit s civilistami na oboch stranách. S konkrétnymi ľuďmi.
Kto by bol v roku 1916 povedal, že raz povedie frontová línia cez farebné kabarety sociálnych sietí?
Vraví sa, že mladá generácia a deti sú dnes nemožné a rozmaznané. Neviem, kto je to ten „Sa“, ale mýli sa.
Kráčam po tom istom koberci, ktorý bol pred piatimi rokmi chodníkom mojej hanby.
Znásiľnujeme jazyk. Buď to, alebo nie celkom rozumieme tomu, čo tvrdíme.
Niektoré otázky sa javia, ako predčasné. Ale dôležité otázky treba klásť aj vopred. Aj keď sa hneď nezjaví odpoveď.
Je Winnetou vlastne témou? Konzervatívci a liberáli sa striedavo urážajú za blbosti. Nemáte už oboch táborov plné zuby?
Keď otca, ako chlapca, za brieždenia zobudila vôňa slaninky a cibule, vedel, že sa ide na huby. Dedo mu pripravil kuchtením praženice voňavý budíček. Nuž, na Východe sa nejaký čas do lesa poránu nebude chodiť. A na huby už vôbec.
Pozrel som si po rokoch prvú časť televízneho filmu „Hitler – vzostup zla“. Robert Carlyle zahral diktátora emotívne a vášnivo. A troška smiešne. Sú karikatúry Adolfa Hitlera užitočné?
Fascinuje ma evolučná teória. Presnejšie, fascinuje ma to, čo viem o evolučnej teórii. A pritom mám šťastie, pretože som nejako oslobodený od filozoficko-teologicko neviemakého konfliktu, ktorý táto teória zjavne vyvoláva. Na pomyselnej čiare konfliktu medzi kreacionistami (vyznavačmi inteligentého dizajnu) a evolucionistami je moje miesto jasné. Sedím v hľadisku, na kolenách mám pukance a skvele sa bavím. Privádza ma to k čítaniu zaujímavých vecí a k tomu..ako sa to..premýšľaniu.
Ako sa volá jedna z najlepších britských komédií všetkých čias? Správne. Ktorý film sa na katolíckom Slovensku dá vysielať iba neskoro večer a potajomky? Presne tak. Tiež nerozumiete tomu, prečo vlastne toľkým veriacim ten film vadí? Vďaka sérii dokumentov (na ČT, ako inak) som si s radosťou onen film pripomenul.